"Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú."

Drahí veriaci, milí farníci

leto sa pomaly končí. Dni oddychu a dovoleniek zostávajú za nami a pred nami je september – nový školský rok, návrat do práce, k povinnostiam a k pravidelnému rytmu života.

September však nie je iba začiatkom školského roka. Čakajú nás naše farské hody, čas radosti, stretnutia, vďaky a spoločenstva. A zároveň pokračujeme v diele, ktoré nie je iba stavebnou prácou – pokračuje druhá etapa rekonštrukcie nášho farského kostola.

Je krásne, že práve v tomto období nám Cirkev pripomína Pannu Máriu. V septembri slávime jej Narodenie, pripomíname si jej meno a rozjímame aj nad jej bolesťou. Mária nám ukazuje, že veľké veci v Božích očiach nevznikajú naraz. Rastú z vernosti, z ochoty povedať Bohu svoje "áno" a z mnohých malých krokov.

A možno práve toto je obraz aj našej farnosti. Kostol sa obnovuje kameň po kameni. Farské spoločenstvo sa buduje srdce po srdci.

Jedna ochotná ruka, jeden dar, jedna modlitba, jeden prejav záujmu – to všetko má svoju hodnotu. Možno nie vždy vidíme veľkosť toho, čo robíme. Ale Boh vidí každú ochotu, každý darovaný čas, každú obetu i každé srdce.

Preto chcem v tejto chvíli z celého srdca poďakovať všetkým, ktorí našej farnosti pomáhajú. Tým, ktorí priložia ruku k dielu, tým, ktorí darujú zo svojho, tým, ktorí pomáhajú prakticky, ale aj tým, ktorí sa za našu farnosť modlia.

Farnosť totiž nestojí iba na múroch kostola. Stojí na ľuďoch dobrej vôle.

Na ľuďoch, ktorí povedia: "Čo môžem urobiť?"
Na rukách, ktoré sú ochotné pomôcť.
Na srdciach, ktoré sú ochotné podeliť sa.
A na viere, ktorá vie, že to, čo budujeme pre Boha a pre ďalšie generácie, má zmysel.

Možno aj naše hody budú príležitosťou uvedomiť si, že farnosť nie je iba miesto, kde sa stretávame v kostole. Farnosť je rodina. A v rodine každý prispieva tým, čo má – niekto časom, niekto schopnosťami, niekto štedrosťou, niekto modlitbou a niekto jednoducho svojou prítomnosťou.

Neobnovujeme iba kostol. Chceme obnovovať aj svoju vieru, svoje rodiny a svoje farské spoločenstvo.

Nech teda naše ruky zostanú ochotné, naše srdcia štedré a naše dvere otvorené.

Nech všetko, čo robíme, smeruje k jedinému cieľu – aby náš kostol nebol iba krásnym miestom, ale živým domovom Boha uprostred živého spoločenstva ľudí.

                                                                                                                                                           Váš kňaz