Trošku sa zamyslime :-)

Človek nie je papier na skartovanie

V dnešnej dobe žijeme v kultúre, ktorá si cení praktickosť, rýchlosť a efektivitu. Minimalizmus je v móde – hovorí sa, že čo si rok nechytíme do ruky, môžeme bez výčitiek vyhodiť. Zásada "nehromadiť veci" je sama o sebe dobrá. Svet je preplnený zbytočnosťami, ktoré nám zapĺňajú priestory aj srdcia. Ale niekedy, bez toho aby sme si to uvedomili, začneme túto logiku aplikovať aj na ľudí.

A tu nastáva problém. Človek nie je vec. Človek nie je papier, ktorý možno skartovať.

Katolícka viera nás učí, že každý človek je stvorený na Boží obraz (Gn 1,27), že v každom človeku sa odráža dôstojnosť, ktorú mu nik nemôže odňať – ani my, ani spoločnosť, ani čas. Človek, aj ten, s ktorým sme dávno nehovorili, má stále hodnotu. Jeho existencia nie je podmienená naším využitím jeho prítomnosti. Nie je len "užitočný" alebo "neužitočný". Je brat, sestra, dar.

Kultúra skartovania sa zakráda do vzťahov veľmi nenápadne. "Nepíšeme si už? Nestretli sme sa celý rok? Tak asi už nemáme nič spoločné." A tak, bez slova, sa vymažú ľudia z našich kontaktov, zo srdca, z modlitieb. No Kristus nás volá k niečomu hlbšiemu.

Ježiš nebudoval kariéru, ale vzťahy. Nehromadil veci, ale ľudí, ktorých miloval. Aj keď ho učeníci zradili, opustili, neodmietol ich. Po zmŕtvychvstaní nehľadal odplatu, ale obnovoval spoločenstvo. Povedal: "Nepovolal som vás sluhov, ale priateľov" (Jn 15,15).

Ako je naša viera živá, ak hromadíme len majetok a vzťahy prehliadame? Ako sme kresťanmi, ak zabúdame, že láska k blížnemu je láskou k samotnému Bohu?

Je dobré upratať si priestor, ale ešte dôležitejšie je upratať si srdce. Vytriediť hnev, odpustiť, obnoviť kontakt, nevymazať, nezabudnúť.

Možno si dnes spomenieme na niekoho, koho sme "odložili" do zásuvky zabudnutia. Niekoho, koho by sme si už "nemali" znova pripomenúť. No možno práve dnes je ten čas. Viera nie je len modlitba. Viera je aj čin. A niekedy začína jednoducho: jednou správou, telefonátom, úsmevom, odpustením.

Lebo človek nie je papier. Človek je večnosť.
A vzťahy, ktoré budujeme s láskou, majú miesto v Božom kráľovstve.

Toto zamyslenie vzniklo po prečítaní článku v Katolíckych novinách č. 34 zo strany 8 "Človek nie je vec na vyhodenie". Povzbudzujeme k prečítaniu....

Pán farár na hodine náboženstva sa pýta: "Čo chcete robiť, deti, keď vyrastiete?" Deti odpovedali jedno cez druhé. "Ja chcem byť námorníkom a budem sa plaviť po oceánoch, " vyhlásilo jedno. "Ja chcem byť lekárkou," zakričalo dievčatko. "Ja inžinierom," povedal chlapec, ktorý už mal vo veci jasno. Potom tam bol ktosi, kto chcel byť pilotom, iný chcel šoférovať autobus, ďalšia chcela variť v televízii. Pán farár trpezlivo načúval túžbam detí, ktoré sa tlačili okolo neho. Všimol si však, že jedno dievčatko zostalo ticho a zamyslene sedieť na svojom mieste. Ukázal na ňu a opýtal sa: "A čím chceš byť ty, keď budeš veľká?" Dievčatko očervenelo a polohlasno povedalo: "Ak to poviem, všetci sa mi budú smiať a potom si zo mňa budú uťahovať." "Ale nie", upokojoval ju pán farár. "Som tu ja. Uvidíš, že nikto sa nebude smiať." Vtedy dievčatko hanblivo rieklo: "Keď budem veľká, chcem byť požehnaním." Deti mlčali. Pochopili. 

Príbeh o dvoch bratoch a poli plnom obilia

Kedysi dávno žili dvaja bratia, Peter a Ján, ktorí zdedili po svojich rodičoch veľké pole plné úrodného obilia. Obaja boli dobrými farmármi a obilie, ktoré zožali, si každý rok spravodlivo rozdelili. Peter bol ženatý a mal tri deti, zatiaľ čo Ján bol slobodný a žil sám.
Jedného večera, keď Peter ležal v posteli, začal rozmýšľať: "Môj brat Ján žije sám. Nemá nikoho, kto by sa oňho postaral, keď zostarne. Možno by som mu mal dať viac obilia, aby si mohol ušetriť na horšie časy."
Peter vstal, zobral vrecia plné obilia a potichu ich preniesol na Jánov dvor.
V tú istú noc Ján, osamelý vo svojom dome, premýšľal: "Môj brat Peter má rodinu a tri deti. Potrebuje viac obilia, aby ich uživil. Mal by som mu pomôcť."
Ján vstal, zobral vrecia plné obilia a potichu ich odniesol na Petrov dvor.
Na druhé ráno boli obaja prekvapení, keď zistili, že ich zásoby obilia zostali rovnaké ako predtým. Rozhodli sa teda pokračovať v tomto tajnom dávaní ďalšiu noc.
Na tretiu noc, keď obaja niesli vrecia, stretli sa uprostred poľa. Zastali, pozreli sa na seba a pochopili, čo sa deje. Bez slov položili vrecia na zem, objali sa a ich oči sa zaliali slzami.
Na tom mieste, kde sa stretli, postavili kríž, aby si navždy pripomínali, že skutočná láska a pomoc medzi bratmi je najväčším požehnaním.
Posolstvo:
Tento príbeh nám pripomína, že pomoc druhým je jadrom kresťanskej viery. Keď dávaš zo svojho srdca, často dostávaš viac, než očakávaš – nie materiálne, ale v podobe lásky, pokoja a Božieho požehnania. Ježiš nás učí: "Miluj svojho blížneho ako seba samého." (Matúš 22,39)
Pomáhajme si navzájom s láskou a nesebeckosťou, pretože vtedy je Boh medzi nami. 

1 hodina v kostole je tak dlhá, ale 1 hodina na párty ubehne príliš rýchlo. Na predstaveniach chceme vždy predné sedadlá a v kostole zadné sedadlá. Veríme novinám, no spochybňujeme Bibliu. Keď posielame vtipné správy, šíri sa to ako oheň, ale keď dostaneme slovo o BOHU, neposielame ho nikomu. Je úžasné, ako sa 10 zł stane takým malým, keď idete do supermarketu, a vyzerá to obrovské, keď ich ponúknete v kostole. Čo potrebujeme je Boh. 

Jednej noci sa mladík vracal z kostola, keď banditi napadli policajtov uprostred cesty, mladíka zasiahla  zatúlaná guľka do hrude. Mnohí si mysleli, že je mŕtvy, no guľka zasiahla jeho Bibliu, mladý muž vstal a otvoril prepichnutú Bibliu Guľka sa zastavila pri nasledujúcom verši: "Tisíc padne po tvojom boku a desaťtisíc po tvojej pravici, ale ty nebudeš zasiahnutý. "Veľa pravdy v tejto správe. Prečo sme počas modlitby ospalí, keď neprespíme 3 hodinový film? Prečo sa nudíme, keď čítame Svätú knihu, keď je pre nás ľahké čítať iné knihy? Prečo je také ľahké ignorovať posolstvo o Bohu, keď zdieľame nepríjemné správy? Keďže počet uctievačov klesá a bary a kluby sú preplnené. Prečo je také ľahké uctievať celebritu, no veľmi ťažké spojiť sa s Bohom? 

Boh povedal: Ak sa ma zriekaš pred svojimi priateľmi, očistím ťa v deň súdu. "Keď sa jedny dvere zatvoria, Boh otvorí ďalšie dvere." 

Matka Tereza a jej zoznam pokory

Ako sa stať pokorným môj Bože?

Skrze pokorenia, ktoré k nám prichádzajú, prijímaním seba samých a radosťou zo svojej slabosti.
Tieto spôsoby nemáme radi, ale dôvera v Boha dokáže všetko.
Boh potrebuje našu prázdnotu a poníženosť, nie našu skvelosť – dokonalosť. Kto horí láskou, pozná svoju slabosť a snaží sa byť šťastný, aj keď druhí jeho slabosť vidia.
Matka Tereza a jej zoznam pokory:
1. Hovor čo najmenej o sebe.
2. Zaoberaj sa svojimi vecami, nie cudzími.
3. Vyhni sa zvedavosti.
4. Prijímaj pohŕdanie.
5. Prijímaj napomenutia radostne.
6. Nevšímaj si chýb iných.
7. Prijímaj urážky a bezprávie aj vtedy, keď si si ich nezaslúžil.
8. Netúž po obdive.
9. Nechci riadiť záležitosti iných.
10. Buď zdvorilý a jemný, aj keď niekto vyvoláva provokácie.
11. Zvoľ vždy to, čo je ťažšie.
Svätá Matka Tereza, prosím, pomôž mi modliť sa tvojimi slovami s pokorným srdcom..
Pane,
Keď som hladná, zošli mi niekoho, kto potrebuje nasýtiť.
Keď som smädná, zošli mi niekoho, kto potrebuje dať napiť.
Keď je mi zima, zošli mi niekoho, kto potrebuje zahriať.
Keď som smutná, zošli mi niekoho, kto potrebuje potešiť.
Keď som chudobná, zošli mi niekoho, kto je chudobnejší než ja sama.
Keď nemám čas, zošli mi niekoho, kto potrebuje vypočuť.
Keď som potupená, zošli mi niekoho, koho by som mohla pochváliť.
Keď strácam odvahu, zošli mi niekoho, kto potrebuje povzbudiť.
Keď cítim nepochopenie, zošli mi niekoho, kto potrebuje objať.
Keď sa necítim milovaná, zošli mi niekoho, kto potrebuje lásku.  Amen

• Dôvod, prečo je svet v chaose je ten, že ľudia sa používajú a veci sa milujú….
• Použime svoj úsmev, aby sme zmenili svet…nedovoľme, aby svet zmenil náš úsmev.
• Čo je nádej? Prestať sa trápiť nad tým, nad čím nemáme moc…a dôverovať BOHU..
• Život Ti nedáva ľudí, ktorých chceš. Dáva Ti ľudí, ktorých potrebuješ: aby Ti pomohli, aby Ťa ranili, aby Ťa milovali, aby Ťa opustili, a aby vytvorili z Teba osobu, ktorá zapadne do mozaiky Božieho plánu…
• Ak nedokážeme vo svojom živote ďakovať za maličkosti každého dňa, nedokážeme vnímať a oceniť veľké veci v našom živote..
• Priateľ je ten, komu môžeme otvoriť knihu na ktorejkoľvek stránke života…
• Láska je cesta, po ktorej sa dostaneme najbližšie k Bohu…

SILA JEDNEJ SVÄTEJ OMŠE

Nasledujúci skutočný príbeh vyrozprával teraz už zosnulý otec Stanislav, SS.CC. 

Jedného dňa pred mnohými rokmi v malom mestečku v Luxembursku sa kapitán lesnej stráže rozprával s mäsiarom. Vtom do obchodu vstúpila staršia žena a mäsiar sa opýtal čo chce.
Prišla si vyprosiť trochu mäsa, ale nemala peniaze. Kapitán sa pobavil na rozhovore, ktorý nasledoval medzi chudobnou ženou a mäsiarom. Žena: "Prosím si trochu mäsa"
Mäsiar: "A koľko máte peňazí?"
Žena: "Je mi ľúto, nemám peniaze, ale obetujem za vás svätú omšu." Mäsiar aj kapitán boli veľmi dobrí ľudia, ale ľahostajní voči náboženstvu, a tak sa hneď začali posmievať odpovedi starej ženy.
"Tak dobre," povedal mäsiar. "choď von a obetuj za mňa svätú omšu a keď sa vrátiš, dám ti toľko mäsa, koľko je jej hodnota." Žena vyšla z obchodu a vrátila sa neskôr. Pristúpila k pultu a mäsiar povedal: "Dobre, tak uvidíme." Vzal papierik a napísal naň: "Obetovala som za vás svätú omšu."
Potom položil papier na váhu a na druhú stranu drobnú kosť, ale papier bol ku podivu ťažší ako kosť. Následne namiesto kosti položil kúsok mäsa, avšak papier sa stále javil ako ťažší.
Obaja muži sa začali hanbiť za svoj výsmech, no pokračovali v hre. Na váhu položili veľký kus mäsa, ale malý kúsok papiera sa naďalej zdal ťažší.
Rozčúlený mäsiar skontroloval váhy, no zistil, že je všetko v poriadku.
"Čo chceš, moja dobrá žena?" spýtal sa. "Mám ti dať celé baranie stehno?" Na to položil baranie stehno na váhu, ale papier opäť prevážil mäso.
Tento zážitok na mäsiara urobil veľký dojem, a tak sa obrátil k žene a sľúbil, že jej bude poskytovať prídel mäsa každý deň. Čo sa týka kapitána, odišiel z obchodu ako zmenený človek, vášnivý milovník denných svätých omší. Jeho dvaja synovia sa neskôr stali kňazmi, jeden v Jezuitskom ráde a druhý ako kňaz Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Otec Stanislav zakončil tento príbeh slovami: "Ja som rehoľník Najsvätejšieho Srdca a môj otec bol kapitán."
Od tejto udalosti kapitán chodieval na svätú omšu každý deň a jeho deti nasledovali jeho príklad. Keď sa jeho synovia stali kňazmi, radil im, aby každý deň dobre obetovali svätú omšu a nikdy nevynechali obetu bez vlastného zavinenia. 

"Keď sa nestane to, čo chceme, potom sa stane to, čo je pre nás najlepšie." (sv. František Saleský)

Zamyslenie:
Občas život nejde podľa predstáv. Myslím si, že o tom vieme všetci svoje. Naplánujeme si všetko do detailov, lebo nás čaká dôležitý deň. Chceme, aby práve tento deň prebiehal presne podľa našich plánov, no niečo sa pokazí.
V Biblii je príbeh o mužovi menom Gideon. Bol na rovnakej vlne. Vedel, že bol nielen z najslabšieho klanu v pokolení Manassesov, ale aj najslabší človek v rodine. Keď ho Boh povoláva na boj proti nepriateľskému kmeňu, Gideon si uvedomuje, že potrebuje plán ako tento kmeň poraziť. Tento plán zahŕňal 38 000 mužov. No Boh mu práve na túto jeho "dokonalú" prípravu hovorí NIE. Rozkáže mu poslať mnohých bojovníkov domov, pretože by sa mohlo po víťazstve zdať, že ho získali vlastnou silou. Nakoniec teda Gideon zostane iba s 300 mužmi a Pán im dáva víťazstvo nad Midiančanmi – čo určite nebolo to, čo Gideon pôvodne zamýšľal.
Keď premýšľame o budúcnosti a o tom, čo si pre nás Boh pripraví, je potrebné mať na pamäti, že veci nebudú vždy plynúť tak, ako si ich naplánujeme. To však neznamená, že v konečnom dôsledku pre nás nedopadnú najlepšie ako môžu. "Nie moja vôľa, ale Tvoja."

Modlitba:
Pane, prosím, obráť moje srdce k Tebe, aby som mal silu konať, ako sa Tebe páči, bez toho, aby som ochabol vo svojom predsavzatí, a aby som až do konca života vytrval vo vernosti Tvojho plánu. Amen.

Otázky na zamyslenie:
Dôveruješ Bohu, aj v situáciách, ktoré sa nevyvíjajú podľa tvojho plánu?
Si pripravený prijať plán, ktorý má pre teba Pán?

Pápež František namiesto pôstu od mäsa navrhuje 15 jednoduchých skutkov lásky.

1. Zdraviť. (vždy a všade)

2. Poďakovanie (aj keď sa to od vás "neočakáva").

3. Pripomínajte druhým, ako veľmi ich máte radi.

4. Pozdravte s radosťou ľudí, ktorých vidíte každý deň.

5. Vypočuť si príbeh toho druhého bez predsudkov, s láskou.

6. Zastav sa aby si pomohol. Buďte pozorní voči tým, ktorí vás potrebujú.

7. Pozdvihnúť niekomu náladu.

8. Oslavujte dobré stránky alebo úspechy druhých.

9. Vyberte to, čo nepoužívate, a darujte to niekomu, kto to potrebuje.

10 . Keď je potreba pomôcť inému, namiesto toho, aby si si odpočinul.

11 . Napomínajte s láskou, nemlčte zo strachu.

12 . Ísť do hĺbky s tými, ktorí sú vám blízki.

13 . Umyť to, čo používam doma.

14 . Pomáhať ostatným prekonávať prekážky.

15 . Zavolajte rodičom, ak máte to šťastie, že ich máte.

- Postite sa od urážok a odovzdávajte láskavé slová

- Postite sa od nespokojnosti a naplňte sa vďačnosťou

- Postite sa od hnevu a naplňte sa miernosťou a trpezlivosťou

- Postite sa od pesimizmu a naplňte sa nádejou a optimizmom

- Postite sa od starostí a naplňte sa dôverou v Boha

- Postite sa od sťažovania a naplňte svoj život jednoduchými vecami

- Postite sa od nátlaku a naplňte sa modlitbou

- Postite sa od smútku a zatrpknutosti a naplňte svoje srdce radosťou

- Postite sa od sebectva a naplňte sa súcitom s druhými

- Postite sa od neodpustenia a naplňte sa postojmi zmierenia

- Postite sa od slov a naplňte sa tichom a počúvaním druhých.

Ak všetci zažijeme tento pôst, náš každodenný život bude naplnený:

POKOJOM, DôVEROU, RADOSŤOU A ŽIVOTOM

 "Čo je to láska?", spýtal sa študent učiteľa. Učiteľ odpovedal: " Aby som ti mohol odpovedať na tvoju otázku, choď na pole s obilím, vyber si pre teba najkrajší a najväčší klások pšenice a vráť sa späť. Ale podmienka je, že cez pole môžeš prejsť iba jeden krát, nemôžeš sa vrátiť späť na jeho začiatok."
Študent išiel na pole, prešiel prvý rad, uvidel krásny veľký klások, ale povedal si: " Pôjdem ďalej, možno nájdem ešte krajší."
Išiel ďalej, uvidel ďalší krásny klások a opäť si povedal: "Ďalej možno nájdem ešte krajší a lepší."
Keď prešiel viac než polovicu poľa, začal si uvedomovať, že klásky obilia nie sú také veľké, ako boli tamtie, ktoré videl na začiatku. Uvedomil si, že premárnil šancu si ich vziať a veľmi to ľutoval. Keď prešiel celé pole, vrátil sa za učiteľom s prázdnymi rukami.
Učiteľ mu povedal: " Toto je láska. Človek stále hľadá niečo lepšie, a až keď je neskoro, zistí, že to čo hľadal je nenávratne preč."
" A čo je potom manželstvo?", spýtal sa študent. Učiteľ odpovedal: " Aby som ti mohol odpovedať na tvoju otázku, choď znova na pole s obilím, vyber si pre teba najväčší a najkrajší klások a vráť sa späť. Ale podmienka je, že cez pole môžeš prejsť iba jeden krát a nemôžeš sa vrátiť späť na jeho začiatok.
Študent išiel na pole s obilím, ale tentokrát sa rozhodol, že si bude dávať pozor, aby nezopakoval predchádzajúcu chybu.
Keď prišiel do stredu poľa, vzal si jeden primeraný klások pšenice, a s pocitom uspokojenia sa vrátil za učiteľom.
Učiteľ mu povedal: " Tentokrát si priniesol to, čo som chcel. Moja odpoveď na tvoju otázku znie:" Manželstvo je, keď v tom čo si vyberieš vidíš len to najkrajšie, a zároveň veríš, že je to to najlepšie čo si v živote získal." 

Syn umiestnil svoju matku do domova dôchodcov a z času na čas ju navštívil..

Jedného dňa mu volali z domova informoval ho, že jeho matka zomiera..

Utekal za ňou nech ju pred smrťou ešte vidí...spýtal sa jej: čo chceš, aby som pre teba spravil mami?

Mama na to: Chcem aby si dal ventilátory do domova lebo tu ich nemajú a chcem aby si kúpil aj chladničku, aby sa jedlo nekazilo často som spala bez toho, aby som niečo jedla!!

Syn povedal prekvapene :Ale teraz si pýtaš tieto veci počas umierania??

Prečo si sa nesťažovala skôr?

Mama smutne odpovedala: Zvykla som si na hlad aj teplo, ale bojím sa, že si na to nezvykneš Ty keď ťa sem dajú tvoje deti, až budeš starý.  

Ako našiel sv. Ján Bosco skutočné šťastie? Tu je šesť odporúčaní, ako žiť život v radosti:

1. Ži život pre samotného Boha – Dávaj Bohu najväčšiu možnú slávu a cti ho celou svojou dušou. Ak máš vo svojom svedomí hriech, odstráň ho čím skôr dobrou spoveďou.
2. Buď služobníkom – Nikdy nikoho neurážaj. A najviac zo všetkého buď ochotný poslúžiť iným. Buď náročnejší na seba než na druhých.
3. Buď opatrný pri výbere svojich priateľov – Nedôveruj tým, ktorí neveria v Boha a ktorí sa neriadia jeho prikázaniami. Tým, ktorí nemajú žiadne škrupule v urážaní Boha a ktorí mu nedávajú to, čo mu patrí a dokonca ťa zradia vtedy, keď im to vyhovuje.
4. Peniaze míňaj s rozumom – Ak nechceš byť zničený, nikdy nemíňaj viac, ako zarobíš. Mal by si to mať stále na mysli a vždy odhadnúť svoje skutočné možnosti čo najpresnejšie.
5. Buď pokorný – Nerozprávaj o sebe veľa a nikdy sa pred nikým nevychvaľuj. Ten, kto sa vychvaľuje, dokonca aj ak je to oprávnené, riskuje stratu dobrej mienky iných. Ten, kto hľadá len pochvalu a ocenenia, má prázdnu hlavu napĺňanú len vetrom… nebude mať pokoj v duši a nebude spoľahlivý vo svojich záväzkoch.
6. Nes svoj kríž – Nes svoj kríž na chrbte a prijmi ho taký, aký je, veľký či malý, či od priateľov, nepriateľov alebo z akéhokoľvek iného dreva. Najinteligentnejší a najšťastnejší z ľudí je ten, kto, vediac, že je odsúdený niesť kríž počas celého svojho života, dobrovoľne a odovzdane prijíma, čo mu Boh posiela.

Nájsť skutočné šťastie nie je ťažké. Ktokoľvek, dokonca aj dieťa, by mohlo žiť podľa týchto jednoduchých pravidiel.

Avšak, tento recept je celkom proti-kultúrny, však? Je presným opakom toho, čo nám hovorí dnešná spoločnosť, že nás urobí šťastnými. Takýto recept určite nenájdeš v Novom čase.

Ale pravdou je, že nezáleží na tom, čo hovorí naša spoločnosť. Najradostnejší z ľudí sú svätí – muži a ženy ako sv. don Bosco. Oni boli skutočne a trvale šťastní, pretože objavili tajomstvo, že svätosť je skutočné šťastie. A túžia po tom, aby si to objavil tiež.

"SV. JÁN MÁRIA VIANNEYV JEDNEJ ZO SVOJICH KÁZNÍ HOVORÍ"
"KŇAZ JE ČLOVEK, KTORÝ DOSTAL OD BOHA VŠETKU JEHO MOC. ,Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás,' povedal Pán prvým kňazom (Jn 20, 21). ,Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu'(Mk 16, 15). ,Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal' (Lk 10, 16).

KEĎ VÁM KŇAZ UDEĽUJE ROZHREŠENIE, NEHOVORÍ: BOH ŤA ROZHREŠUJE, ALE: JA ŤA ROZHREŠUJEM. Pri premenení nehovorí: ,Hľa, Pánovo telo, ale hovorí: Toto je moje telo. Keby neexistovala sviatosť kňazstva, Pán by nebol medzi nami.

KTO HO VLOŽIL DO SVÄTOSTÁNKU? KŇAZ. Kto prijal vaše duše do [spoločenstva] Cirkvi, keď ste sa narodili? Kňaz. Kto ich živí, aby mali silu na pozemské putovanie? Kňaz.

KTO ICH PRIPRAVUJE, ABY SA MOHLI POSTAVIŤPRED BOHA OBMYTÉ V KRVI JEŽIŠA KRISTA? KŇAZ. Vždy kňaz. A keď duša upadne do ťažkého hriechu, kto ju vzkriesi k životu? Kto jej prinavráti pokoj svedomia? Len kňaz.

NENÁJDETE NIJAKÉ DOBRO, KTORÉ POCHÁDZAOD BOHA, ZA KTORÝM BY NESTÁL KŇAZ. Skúste sa vyspovedať pred Pannou Máriou alebo pred niektorým z anjelov. Dajú vám rozhrešenie? Nie. Môžu vám dať Kristovo telo a krv? Nie. Najsvätejšia Panna Mária nemá moc vniesť svojho Syna do hostie.

HOCI BY PRED VAMI STÁLO DVESTO ANJELOV, NEMAJÚ MOC ODPÚŠŤAŤ VÁM HRIECHY. IBA KŇAZ VÁM MÔŽE POVEDAŤ: CHOĎ V POKOJI, ODPÚŠŤAM Ti. Kňazstvo je skutočne niečo veľké.

KŇAZ POCHOPÍ SÁM SEBA AŽ V NEBI. Keby sme už na zemi chápali, čím je kňazstvo, umreli by sme nie z obdivu, ale z lásky. Kňaz však nie je kňazom sámpre seba. Sám sebe nemôže udeliť rozhrešenie.Sám sebe nemôže udeliť nijakú sviatosť.Kňaz nežije pre seba, žije pre vás.
AK CHCE NIEKTO ZNIČIŤ NÁBOŽENSTVO, NAJSKÔRÚTOČÍ NA KŇAZOV, pretože tam, kde niet kňaza, niet ani obety svätej omše, tam nie je Boží kult... Kňaz je láskou Ježišovho Srdca. Keď stretnete kňaza, vždy pomyslite na Ježiša"

SVÄTÝ DAR SVIATOSTI KŇAZSTVA JEŽIŠ VKLADÁDO SŔDC SLABÝCH A HRIEŠNYCH ĽUDÍ, KTORÝCHSI POVOLAL. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa veriaci každodenne modlili za kňazov, za ich vytrvalosť v povolaní a svätosť ich života. Z pádu kňaza sa teší len diabol a ľudia, ktorí žijú v jeho otroctve. Pamätajte modlitbách za kňaza ktorého poznáš Modlime sa za všetkých dobrých a verných kňazov, ktorí sa venujú ľuďom s veľkodušnosťou a tichým sebaobetovaním.

 
(Tweet pápeža Františka - 10/2/14)Nech vám z vašej tváre vždy žiari slnko Kristovej lásky, nech vás svätý Duch obdarí plnosťou svojich darov, nech vás neomylne vedie do domova Nebeskej radosti a na tejto ceste, nech vás žehná a chráni dobrá a láskavá Matka všetkých kňazov.

KEĎ RODIČIA STARNÚ

Nechajte ich zostarnúť s rovnakou láskou, s akou nechali vás rásť.  

Nechajte ich rozprávať rovnaké príbehy, s rovnakou trpezlivosťou a záujmom, ako oni počúvali tie vaše detské.

Nechajte ich zvíťaziť toľkokrát, ako oni nechávali vás víťaziť.

Nech si užijú rozhovory so svojimi priateľmi a vnúčatami.

Doprajte im, aby si užívali život medzi vecami, ktoré ich už dlho sprevádzajú, pretože môžu mať pocit, že im beriete kúsky ich života.

Nech sa mýlia, tak, ako ste sa mnohokrát mýlili vy.

Nechajte ich žiť a skúste im urobiť radosť na poslednom úseku cesty, ktorý im zostáva, rovnako ako oni podali ruku vám, keď ste začali tie svoje.

Ctite si svoju matku a otca a vaše dni budú dlho požehnané na zemi, pretože ukazujete svojím deťom, ako sa majú správať k vám.

Diabol sa zjavil trom mníchom a povedal im: Keby som Vám dal moc zmeniť niečo z minulosti, čo by ste zmenili?

Prvý z mníchov s veľkou apoštolskou horlivosťou odpovedal: "Zabránil by som ti, aby si Adama a Evu naviedol na hriech, aby sa ľudstvo nemohlo odvrátiť od Boha."

Druhý z mníchov, muž plný milosrdenstva, mu povedal: "Zabránil by som ti uraziť Boha a ty by si nebol navždy zatratený."

Tretí z mníchov bol najjednoduchší a namiesto odpovede na pokušiteľovu otázku si kľakol na kolená, prežehnal a modlil sa k Bohu: "Pane, osloboď ma od pokušenia, čo by mohlo byť a nebolo".

Diabol silno kričiac, otrasený bolesťou zmizol. Zvyšní dvaja mnísi, prekvapení povedali: "Bratu, prečo si reagoval takto?

"Odpovedal im: "Po prvé: NIKDY nesmieme viesť dialóg s nepriateľom.

Po druhé: NIKTO na svete nemá moc zmeniť minulosť.

Po tretie: Satanovým ZÁUJMOM nebolo dokázať našu cnosť, ale uväzniť nás v minulosti, aby sme zanedbávali prítomnosť, jediný čas, v ktorom nám Boh dáva svoju milosť a môžeme s ňou spolupracovať, aby sme splnili jeho vôľu."

Zo všetkých démonov a pokušení, ktoré zaujme najviac ľudí a zabráni im byť šťastnými je to: "Čo mohlo byť a nebolo."

Sv. Páter Pio hovorí: minulosť ponechajme Božiemu milosrdenstvu a budúcnosť jeho Prozreteľnosti.

 
Povesť hovorí o jednej duši, ktorá hneď, ako prišla do neba, prosila sv. Petra, či by mohla spoznať toho anjela, čo tešil Pána Ježiša na Olivovej hore. 

Svätý Peter jej vysvetlil, kde ho má hľadať a ona sa hneď vydala prehľadávať davy anjelov. Keď sa jej to konečne podarilo, položila anjelovi otázku, na ktorú už bola dlho tak veľmi zvedavá: "Čo si povedal Ježišovi, keď si ho prišiel tešiť do Getsemani? 

Čím si mu dodal silu, aby necúvol pred takým hrozným utrpením?" Anjel pozrel nežne na zvedavú dušu a povedal: "Rozprával som mu o tebe." 

Povzbudenie v manželstve: Niekedy máme pocit, že nie je čo meniť. Inokedy zas, že naše manželstvo (či môj manžel) je beznádejný prípad a nie je šanca na zmenu. A niekedy (alebo často) ani neuvažujeme o tom, čo a či by Boh mohol zmeniť.

Ale on je aj tak tu. Blízko. Pripravený zasiahnuť a pomôcť. A nemá problém urobiť aj "nemožné" veci. Stačí pozdvihnúť k nemu oči, srdce, pár úprimných, čistých slov a…

• Zmení mňa a môj postoj k môjmu manželovi/k mojej manželke. Urobí ma schopnejším, láskavejším, obetavejším, citlivejším náprotivkom toho druhého.
• Zmení môj egoizmus a všetky jeho skryté prejavy a naučí ma dívať sa predovšetkým na toho druhého ako na toho, komu sa mám darovať.
• Zmení moje znechutenie z môjho manžela/z mojej manželky, nech už je oprávnené, alebo nie: a dá mi silu milovať ho takého/milovať ju takú, aký/aká je, a dívať sa na neho/na ňu očami Boha, ktorý neprestáva dávať šancu.
• Zmení moje vyjadrovanie o ňom/o nej z hundrania, ohovárania, posmechu, ponižovania, nedôvery na slová pochvaly, nadšenia, povzbudenia a dôvery.
• Zmení moju modlitbu: "Pane, urob niečo s mojím manželom/s mojou manželkou!" na modlitbu: "Pane, čo môžem pre neho/pre ňu urobiť?"
• Zmení moju alergiu na jeho/jej aj opakované chyby, vyjadrenia, nešikovnosť a dá mi láskavé srdce, aby som mu/jej ja bol/bola pomocou a láskavým prijatím.

• Zmení môj hnev a nechuť odpustiť na odvahu darovať odpustenie a milosrdenstvo.
• Zmení moju schopnosť veľa rozprávať (často zbytočne a zraňujúco) na schopnosť veľa počúvať.
• Zmení moju tvrdohlavú predstavu o mojom trávení času (neviem chytať ryby, miláčik) na hľadanie spôsobu, ako môžeme byť spolu.
• Zmení môj odpor vracať sa domov k nemu/k nej na odpor unikať niekam inam (aj za "svätými" vecami).
• Zmení moje oči zo slepých a kritických na oči, ktoré vidia krásu aj v čase, keď už nie sme štíhli – lebo moje oči budú schopné vidieť krásu v duši.
• Zmení môj spôsob obliekania sa, jedenia, správania sa v jeho/v jej prítomnosti doma z "teplákového" na kráľovské: pretože byť čo len chvíľu s ním/s ňou je sviatok!

• Zmení môj vykričaný nesúhlas s jeho/s jej postojmi a rozhodovaním na rešpekt a odvahu láskavo povedať svoj názor.
• Zmení moju lásku v štýle spravodlivého delenia práce a povinností "fifty-fifty" na lásku, ktorá nemá problém ísť prvá a umyť riady ako prekvapko, aj keď to mal/mala urobiť ON/ONA.
• Zmení môj spôsob vyjadrovania sa z: "Prečo ja? Zas to necháš na mne?" na: "Môžem ti nejako pomôcť?"
• Zmení môj spôsob očakávania: už nečakám, čo dostanem, a nie som preto nekonečne mrzutý/mrzutá. Čakám na okamih, keď môžem potajomky urobiť pre neho/pre ňu prekvapenie spôsobom, ktorý mu/jej prinesie veľkú radosť – aj keby to mala byť len obľúbená malá čokoláda v kabelke.
• Zmení môj pocit sebestačnosti finančnej aj organizačnej na dôveru, že spolu v trojici ja – Boh – ty zvládneme všetko, nech by sa dialo čokoľvek.
• Zmení môj či náš strach z ťažkých vecí na istotu, že keď sme (alebo aspoň jeden z nás) s Bohom, nemôže prísť iný koniec ako dobrý.
• Zmení môj pocit všednosti a frustrácie (čím ma už len môže on/ona prekvapiť?) na radostné očakávanie každého okamihu s ním/s ňou.
• Zmení zraňujúcu neschopnosť modliť sa spolu a objavovať Boha cez moje zjavovanie jeho tváre na zamilovanosť do Boha.
• Zmení motor nášho vzťahu z pozície nula na turbo výkon plný nádherných dní, a to aj vtedy, ak pôjdeme zablatenou cestou plnou kameňov.

To všetko a ešte omnoho viac je Boh schopný a ochotný urobiť pre nás manželov – ak budeme denne hľadať jeho tvár, inšpirujeme sa ním a necháme sa ním viesť.

Zdroj: www.slovoplus.sk

Čo znamená bohatstvo?

Je správne oslovovať katolíckeho kňaza slovom otec?

NUDÍTE SA NA SV. OMŠI? INŠPIRUJTE SA SVÄTCAMI AKO TO ZMENIŤ

"Pre svet by skôr bolo ľahšie prežiť bez slnka, než bez svätej omše" - napísal svätý Páter Pio z Pietrelciny.

Máte niekedy nudné sväté omše? Nebojte sa, neposudzujem Vás. Keď som po nejakej dobe začala znovu chodiť na svätú omšu, bola som strašne unudená. Ale Eucharistická prítomnosť Ježiša ma stále viac a viac priťahovala a po chvíli som úprimne milovala svätú omšu. Uvedomila som si, že toto je moja najdôležitejšia modlitba počas dňa.

Ako to raz opísal, bl. Jakub Alberione, Sv. omša je "korunou modlitby" a žiadne kroky, ktoré robíme, aby sme sa priblížili k Bohu sa nedajú porovnávať s účasťou na nej.

Možno tiež potrebujete posilniť svoju motiváciu zúčastniť sa Eucharistie? Svätí nám pomáhajú aj v tejto veci, pretože oni sa na omšiach nenudili. Tu je ich päť tipov:

1. Svätí vedeli, že sa zúčastnia svätej omše s anjelmi

Neexistuje žiadna svätá omša s nízkou účasťou. Keď sa podieľate na Eucharistii hoci iba s niekoľkými ďalšími veriacimi, nezabudnite, že medzi vami sú anjeli!

Svätý Gregor Veľký povedal, že "nebesia sa otvárajú a množstvá anjelov zostupujú, aby sa podieľali na svätej obete." Svätý Augustín jedným dychom dodáva, že "anjeli obklopujú kňaza, ktorý slúži obetu a posluhujú mu."

2. Svätí verili, že Eucharistia je podstatou ich života

Keď sa zúčastníte nasledujúcej svätej omše, požiadajte Boha, aby Vám ukázal, ako veľmi Vaša duša chce a potrebuje milosť Eucharistie. Svätí mali tú istú túžbu.

"Pre svet by skôr bolo ľahšie prežiť bez slnka, než bez svätej omše" - napísal svätý Pio z Pietrelciny. Matka Tereza hovorí, že Eucharistia je duchovné jedlo, ktoré jej dáva posilu v každodennej únave. "Bez tohto jedla by som ani jeden deň ba ani hodinu neprežila," priznala sa.

3. Svätí chceli uctievať Boha

Keďže milujete Boha a odpovedáte na jeho lásku k Vám, účasť na Svätej omši je najvyšším možným vyjadrením tejto lásky.

"Jedna svätá omša ťa oddá a priblíži Pánovi viac, ako všetko pokánie svätých, úsilie apoštolov, utrpenie mučeníkov a dokonca aj horiaca láska Najsvätejšej Matky", sv. Alfonz Liguori.

Svätý Ján Mária Vianney dosvedčuje, "Všetky dobré skutky, ktoré by ste zhromaždili sa nevyrovnajú jednej svätej omši, pretože to sú ľudské diela a svätá omša je Božou prácou."

4. Svätí našli radosť vo svätej omši

Boh je jediným zdrojom skutočného šťastia. Svätí to vedeli a zúčastňovali sa Eucharistie, aby našli skutočnú radosť.

"Pred tridsiatimi piatimi rokmi mi do mojej viery prinieslo radosť narodenie môjho dieťaťa. Táto radosť sa neustále obnovuje, keď prijímam telo nášho Pána denne počas Eucharistie, "priznala sa Dorothy Day.

5. Svätí si boli vedomí nadčasovosti svätej omše

Svätá omša je mystériom veľkonočného tajomstva Ježiša Krista. Znamená to, že si iba nepripomíname Jeho smrť a zmŕtvychvstanie, ale že ich znovu prežívame , vstupujeme do tohto nadčasového okamihu.

Bl. Jakub Alberione vypovedal: "Ježiš je Baránok, ktorý bol zabitý, ale ktorý žije naveky a obnovuje svoje muky v nepretržitej oslave svätých omší po celom svete v každom okamihu."

Vedel o tom aj sv. Ján Pavol II., ktorý pripomína, že "Svätá omša prináša obetu kríža."

Mohla by som nájsť viac dôvodov pre účasť na svätej omši, mohli by sme zvážiť myšlienky ďalších svätých. Chcela by som však skončiť pripomenutím poslednej motivačnej citácie slovami sv. Leonarda z Porto Maurizio (ktorý ich vyslovil s netrpezlivým úškrnom na tvári):

"Ó, Vy nerozumní, čo to robíte? Prečo sa neponáhľate do kostolov, aby ste vypočuli toľko svätých omší, koľko sa Vám dá?"

Zdroj: s. Theresa, Aleteia.pl, Obrázok: Modlitba.sk

duchovný rast človeka je veľmi dôležitý....začína však láskou k druhému človeku

Synu..Toto je druhýkrát tento týždeň, čo mi hrnček vykĺzol z chvejúcej sa ruky a rozlial som čaj. Počujem tvoj okázalý povzdych a vidím tvoje nervózne pohyby, keď čistíš následky mojej nemotornosti a prehĺtam slzy. V noci som sa zobudil v mokrých plachtách. Prvýkrát po sedemdesiatich rokoch. Ráno si neskrýval svoje znechutenie z toho, že si v práčke našiel jasný dôkaz mojej slabosti. Dnes som k večeri nepil čaj. Bál som sa, ale to nič - ráno sa napijem. Odišiel si do práce a tresol si dverami možno hlasnejšie ako zvyčajne. Keď som posúval staré drevené korálky ruženca medzi prstami, položil som si do lona, ​​tak ako kedysi teba keď si bol malý, fotoalbum. Usmejem sa, keď mi na pergamen medzi stránkami stekajú slzy. Na tejto fotke si malým dieťaťom. Sedíš v plienke na koberci. Toľkokrát som ťa prebalil. O pár strán ďalej máš tri roky a práve si na seba vylial celú misku paradajkovej polievky. Ľudia hovoria, že staroba sa Bohu nepodarila, no ja si myslím, že je to veľmi dobrý lakmusový papierik lásky. Tvoj otec.